Jedna krásna antická rozprávka hovorí o tom, že pokým Boh maľoval nebo namodro, sledoval ho pes čau – čau, ktorý oblizol kvapky, ktoré dopadali na jeho jazyk. Ako viete, každá rozprávka ukrýva v sebe trochu pravdy, ale táto má v sebe dve pravdivé informácie: po prvé, toto plemeno má skutočne modrý jazyk a po druhé, jeho pôvod sa začal Božím výtvorom!
Toto je len jeden z mýtov okolo tohto plemena. Ďalšou fascinujúcou legendou je tá, ktorá rozpráva o tom, že pes čau – čau je potomkom skôr medveďov než vlkov. Ale môže Matka príroda trochu zatočiť s evolúciou plemena?
Nech je pravda akákoľvek, ste povinní zistiť, že váš čau – čau je jedinečné plemeno – nepodobá sa žiadnej inej rase. Neprekáža vám táto nezávislosť prírody? Alebo jeho modrý jazyk? Alebo ako chodí? A čo jeho zdržanlivosť? Čau – čau je rozhodne odlišný od akéhokoľvek iného psieho plemena.
Tajomstvo okolo tejto fascinujúcej rasy je tu od nepamäti. Niekto verí, že je to pes, ale nespráva sa ako žiadny iný pes. Dokonca, loví, ale nie tak, ako typický lovecký pes. Je to sčasti strážny pes, ale zas nie ako typický ochranca. Je to pes spoločník, ale opäť nie taký, akých bežne poznáme. Žerie to, čo ostatné psy, ale s veľkou obozretnosťou.
Smutným faktom celej záležitosti je, že keď čau- čau navštívi výstavu psov, je posudzovaný ako iné plemená. To je dôvodom, prečo táto rasa upadá. Toto plemeno by malo byť posudzované na základe jeho správania, reakcií a vznešenosti.
Existuje historické svedectvo o tom, že toto aristokratické plemeno upútalo na seba pozornosť v Anglicku a až potom vo svete. Na začiatku 19. storočia bol tento pes prvýkrát darovaný do londýnskej ZOO ako polodivý pes. Ale v roku 1880 bol prvýkrát zapísaný na výstavu psov a o desaťročie neskôr Kennel Klub uznal toto plemeno. V roku 1895, keď bol založený prvý Anglický Klub Čau - Čau, sa položili základy štandardu tohto plemena.
Odvtedy ubehlo veľa času a čau - čau sa začal objavovať na obaloch cigariet. To trvá až dodnes. Jeho roztomilú tvár môžeme vidieť aj na obaloch čajov, na hracích kartách, pohľadniciach, obálkach a známkach. Je to znak celosvetovej popularity tohto plemena. Je obľúbené všade, aj napriek svojej nepopulárnej zvláštnosti.
Ren-Chi-Lei z Rontu-Aru
18.6.2013, čísla, dátum, pre niekoho obyčajný deň, pre iného deň krásnych spomienok či sviatok, pre mňa NAJHORŠÍ deň môjho doterajšieho života. Ráno veselá, hravá tvár, plná elánu, radosti a lásky, večer nič nevraviace telíčko bez duše spokojne spiace, spiace spánkom večným. V priebehu pár hodín, možno minút koniec, odišlo stvorenie, ktoré dodalo do našich sŕdc lásku, radosť, spokojnosť. Stvorenie pri ktorom stačil malý letmý pohľad na jej rozjarenú tváričku a všetko zlé bolo hneď preč. Stvorenie ktoré bolo verné, ktoré by nezradilo svojho najbližšieho a dalo mu všetko zo seba. Naša malá MIA.
Pýtam sa prečo? Prečo musela odísť ona, ona čo bola zo všetkých najzdravšia a najväčší optimisti. Ráno ešte zvládla všetky svoje rituály v plnom nasadení : po otvorení dverí brechot aby všetci vedeli, že ide na dvor, dve kontrolné kolá okolo celého pozemku v štýle Usaina Bolta. Ranné venčenie, raňajky, trošku podpichnutia do Nory. Všetko čo robila dlhé dni, mesiace a roky. Nič nenasvedčovalo tomu čo sa cez deň stane.
Ten deň bol strašný, horúci a dusný. Pri návrate z práce nás nevítal známy brechot a bolo to čudné. Hneď som bežal k búde a tam : strašný pohľad naša malá MIJUŠKA ležala nehybná spánkom večným. Pohľad, ktorý vytiahol na povrch tú najhoršiu nočnú moru, moru ktorej som sa bál viac ako čohokoľvek iného. Je KONIEC naša malá prešla, prešla cez pomyselný dúhový most. Ešte raz sa pýtam prečo, prečo sa to muselo stať práve jej?
Čo sa stalo? Vraj to bolo z dusna, nielen z tepla ale z dusna, ktoré je tu po náhlom oteplení a množstva prívalového dažďa. Našej malinkej buď zlyhalo srdiečko – to obrovské srdiečko plné lásky, alebo praskla cievka v hlavičke či pľúcach.
Zbohom slniečko, prešla si na druhú stranu a nám nezostáva iné len veriť, že si tam hore strážiš nás a dávaš si svoje povestné kolá na lúkach kde sa ti už nič nemôže stať. MIJUŠKA naša malá, zomrela si veľmi skoro, mladá ale dala si nám toľko, že by to jednému stačilo na celý život. S láskou budeme na teba spomínať a nikdy nezabudneme.
.jpg)
.jpg)