REN-CHI-LEI Z RONTU-ARU
18.6.2013, čísla, dátum, pre niekoho obyčajný deň, pre iného deň krásnych spomienok či sviatok, pre mňa NAJHORŠÍ deň môjho doterajšieho života. Ráno veselá, hravá tvár, plná elánu, radosti a lásky, večer nič nevraviace telíčko bez duše spokojne spiace, spiace spánkom večným. V priebehu pár hodín, možno minút koniec, odišlo stvorenie, ktoré dodalo do našich sŕdc lásku, radosť, spokojnosť. Stvorenie pri ktorom stačil malý letmý pohľad na jej rozjarenú tváričku a všetko zlé bolo hneď preč. Stvorenie ktoré bolo verné, ktoré by nezradilo svojho najbližšieho a dalo mu všetko zo seba. Naša malá MIA.
Pýtam sa prečo? Prečo musela odísť ona, ona čo bola zo všetkých najzdravšia a najväčší optimisti. Ráno ešte zvládla všetky svoje rituály v plnom nasadení : po otvorení dverí brechot aby všetci vedeli, že ide na dvor, dve kontrolné kolá okolo celého pozemku v štýle Usaina Bolta. Ranné venčenie, raňajky, trošku podpichnutia do Nory. Všetko čo robila dlhé dni, mesiace a roky. Nič nenasvedčovalo tomu čo sa cez deň stane.
Ten deň bol strašný, horúci a dusný. Pri návrate z práce nás nevítal známy brechot a bolo to čudné. Hneď som bežal k búde a tam : strašný pohľad naša malá MIJUŠKA ležala nehybná spánkom večným. Pohľad, ktorý vytiahol na povrch tú najhoršiu nočnú moru, moru ktorej som sa bál viac ako čohokoľvek iného. Je KONIEC naša malá prešla, prešla cez pomyselný dúhový most. Ešte raz sa pýtam prečo, prečo sa to muselo stať práve jej?
Čo sa stalo? Vraj to bolo z dusna, nielen z tepla ale z dusna, ktoré je tu po náhlom oteplení a množstva prívalového dažďa. Našej malinkej buď zlyhalo srdiečko – to obrovské srdiečko plné lásky, alebo praskla cievka v hlavičke či pľúcach.
Zbohom slniečko, prešla si na druhú stranu a nám nezostáva iné len veriť, že si tam hore strážiš nás a dávaš si svoje povestné kolá na lúkach kde sa ti už nič nemôže stať. MIJUŠKA naša malá, zomrela si veľmi skoro, mladá ale dala si nám toľko, že by to jednému stačilo na celý život. S láskou budeme na teba spomínať a nikdy nezabudneme.
