Informácie o nás

Ahojte

Naša chovná stanica vznikla len nedávno, v roku 2011.

Ešte predtým k nám došli naši hafani postupne po jednom. Ako prvý  prišiel  AARON Huntley peridot, na vianoce 2008,  potom pribudla Nora Jún 2009, (nie je čau, ale je súčasť našej rodiny) a nakoniec (pre začiatok) v Decembri 2010 aj Ren-Chi-Lei z Rontu-Aru - zvaná Mia. Chovní sú len dvaja Aaron a Mia, Nora bohužiaľ nieje schopná mať šteniatka. 

Spočiatku sme len chceli psa, mal to byť kamarát a člen našej rodiny. To, že to bude čau-čau sme nevedeli, no bolo to práve toto plemeno, ktoré nám tak učarovalo. Keď sme doniesli Arona, ešte sme netušili, čo nás čaká. Nemali sme v pláne vystavovať a už vôbec nie chovať. Po čase sme sa rozhodli, že vyskúšame nejakú tú súťaž, prišla prvá, druhá a ďalšie. Stretli sme kopu správnych ľudí, spoznali mnoho dobrých priateľov. Ako sa vraví s jedlom rastie chuť a tak sa z nás stali vystavovatelia a začali sme uvažovať o chovnej stanici. Vedeli sme, že sa potrebujeme ešte veľa učiť o chove a živote tohto úžastného plemena. Postupne, čím sme viac vedeli, tým sme si boli viac istí, že chceme chovať. Stále sa však máme čo učiť. K tomu nám pomáhajú naši psíci.

Ako prvý bol uchovnený Aaron, ktorému sa darilo aj na výstavách a za svoje dva výstavné roky zvládol dosiahnuť titul Slovenského šampióna krásy, Národného víťaza Slovenska a Čiech a niekoľko titulov CAC, CACIB, BOB.

Druhá bolo Mia, korá sa stala chovnou na klubovej výstave v Bílkových Humenciach na Záhorí, no predtým sa darilo aj jej, keď si stihla vybojovať zopár titulov CAJC v juniorskej kategórii a taktiež titul najkrajšieho mladého psa klubovej výstavy maďarského klubu v Budapešti.

Pár slov od arona

Dobrý deň!

Moje meno je Aron a som z plemena čau čau.

Narodil som sa v 3. novembra 2008 v Komárne u pána Komjatiho. Môj otec je z Maďarska a mamička je zo Slovenska.

Po narodení som chvíľu zostal na svojom rodnom dvore sa svojimi súrodencami a mojou mamkou. Potom, čo som sa naučil sám jesť, prišli sa na mňa pozrieť milí ľudia. Od radosti, že sa o mňa niekto zaujíma som si aj cvrkol.

Tesne pred Vianocami som sa presťahoval do nového domova. Na začiatku som bol smutný a cnelo sa mi po domove a hlavne mamke a súrodencoch, ale neskôr som sa na nové miesto zvykol. Moja gazdinka hovorí, že som bol veľmi šikovný a inteligentný. Za tri dni som už vedel, kde ísť na záchod, že posteľ alebo koberec, nie sú na brúsenie  zúbkov. Na dvore pri našom paneláku som stretol veľa nových kamarátov. Všetci boli psy ako ja, ale každý trochu iný. Najlepší kamoš z nich bol Bleky (borderkólia) a priateľka Gina (jazvečík). No boli tam aj iní, s ktorými som rád hral. Bol som tiež známy ako "najkrajší pes "na sídlisku, všetky deti z okolia ma vždy vítali a ja som si užíval ich pozornosť a kontakt.

Byt bol OK, ale cítim sa oveľa lepšie v záhrade, tak sme sa presťahovali do dediny k malému domčeku, kde mám väčšie ihrisko.

No, ihrisko je v poriadku, ale nie sú tam žiadni kamaráti. Bol som smutný a keď môj gazda a gazdiná odišli do práce, mal som strach,  nevedel som si zvyknúť na nové miesto. Ale našťastie moji páničkovia rozumejú mojej psej dušičke a hádajte, čo sa stalo jedného dňa? Dali ma do auta a niekam sme sa vybrali. Prišli sme do akejsi bližšie neurčenej dediny. Do garáže domu, kde bol malý čierny zázrak a mal dvakrát viac strach, ako ja. Moji majitelia sa rozhodli, že to bude moja nová kamoška, aby som nebol sám. Tento malý zázrak je miešané plemeno asi jazvečíka a  kokeršpaniela. Dali sme jej meno Nora. Vlastne je to Aron odzadu.

Verte tomu že môj život na dvore bol oveľa šťastnejší, keď  malá Nora prišla k nám. Stala sa mojou nevlastnou sestrou a ja som bol jej nevlastný brat a ochranca (niekedy  to zneužíva). Nora je len tretina z mojej veľkosti, ale je veľký bojovník. Vždy je veľmi odvážna a stále sa snaží o nové chvaty (na mňa). Samozrejme, že súboj vždy vyhrá, ja jej jednoducho nemôžem pokaziť radosť. Nora chce vždy zneškodniť všetkých zlodejov aj nezlodejov.

Teraz si už neviem predstaviť svoj život bez nej, sme dokonalý pár a chránime naše územie (mačky, vtáky a podomoví predajcovia nemajú šancu).

Gazda vraví, že budeme mať pre nás psov nový dom a že čoskoro k nám pribudne nová baba. Ona bude vraj moja nevesta.

A je to tu: týždeň pred Vianocami k nám prišla. Vyzerá ako ja, keď som bol mladší. Malá sa rozhliadla po dvore a ja som hneď vedel, že sa stane jednou z nás. Spočiatku som sa bál, čo môžem robiť a ako to urobiť, aby som ju nezranil, ale ona mi ukázala všetko čo môžem.

Takže poďme sa pozrieť na naše webové stránky aby vám neušlo nič z našich životov.

Prajeme príjemné chvíle pri prezeraní

Pár slov od domácej pani 

Dobrý deň priatelia,

Moje meno je REN-CHI-LEI z Rontu Aru, ale hovorte mi radšej Mia. Toto oslovenie mám najradšej, ale reagujem aj na nežné oslovenie Mijuška, alebo Mišička a keď sa gazdinej zdá, že práve veľmi neposlúcham, tak tiež na Mišo, alebo OPICA. K svojej rodinke som prišla v roku 2011 priamo pod stromček ako vianočný darček. Pochádzam vraj z veľmi úspešného spojenia najlepšej českej krvi.

 Obidvaja moji rodičia boli v roku 2010 jedni z najúspešnejších  výstavných  psov sezóny. Môj tatko je v Čechách, na Slovensku aj v Poľsku  veľmi známy a obĺúbený pes - Don Juan von der Lindenstrasse, ale mi ho v rodine voláme Cézo. Mamka je veľmi milá fenka - ORI Talpa z Rontu Aru a patrí do najstaršej chovnej stanice v Čechách a poznajú ju tak doma v republike, ako aj na Slovensku, v Poľsku a dokonca v Srbsku.  

Možno aj tieto rodové väzby vplývajú na to, že som nesmierne hrdá a šikovná čau-inka. Nie že by som bola nejaká samoľúba, ale mám zo všetkých na dvore najlepšie privolanie, všetko, čo po mne chcú a práve sa mi chce, plním do bodky (nech majú doma radosť, že vedia vychovať čaua).  Dokážem napríklad veľmi pekne upratať po ránu postele. Tak dokonale, ako prevetrám periny ja, to nedokáže nikto. Tiež som nesmierne potrebná pri upratovaní, to by ste videli, ako pomáham utierať dlážky. Medzi moje hobby patrí tiež stráženie, plašenie čohokoľvek, čo ide práve po ulici  (napr. pani poštárku) a mojou najväčšou vášnou sú súboje, face to face s Aronom. To mi ide fakt dobre, niekedy sa predo mnou už normálne skrýva. Tiež som vášnivá poľovníčka - žiadny vtáčik, čo pristane na dvore si nemôže byť predo mnou istý. 

Naši doma hovoria, že asi ani nebudem čau, lebo som nesmierne temperamentná, živá, veselá - proste som všade a nikde zároveň. Asi aj preto sa tak dobre dopĺňame s Aronom, lebo ten má všetko na háku, tak ma vždy nechá, nech mám všetko pod kontrolou a prípadne mi príde pomôcť, keď je to treba.

Ešte aj dnes si pamätám, ako by to bolo len teraz, keď týždeň pred vianocami prišli do mojej pôvodnej rodinky gazdinka s gazdom. Keby len oni dvaja, oni Vám prosím Vás normálne dovliekli celú perepúť. Bol s nimi aj Aron a Nora. Doma nás už bolo len päť báb, tak si viete predstaviť, čo to bol za poplach, keď došiel taký chlapisko ako Aron a ešte k tomu s celou komisiou. Nemohla som veriť vlastným ušiam a očiam, keď sa rozhodol, že práve ja s nimi pôjdem domov a budem jeho nevestou. V budúcnosti by sme s mojím partnerom radi založili rodinku, len musíme ešte popracovať na dobrej štartovacej dráhe pre naše budúce chlpaté guličky. Absolvujem ešte nejakú tú výstavu, potom vraj potrebujem ísť na nejaký rontgen a môžeme pracovať na rodine.  Nuž, byť mamou čavinkou dneska fakt nie je jednoduché. 

Držte nám palce, nech to všetko dobre dopadne, priebežne Vás budeme samozrejme informovať, čo je u nás doma nové.